Cesta Patrika Abraháma do najvyššej súťaže začala v Žiari nad Hronom, za ktorý nepretržite odohral sedem sezón, odkiaľ jeho kroky smerovali na sezónu do Dubnice nad Váhom. Vrátil sa, aby ďalších sedem sezón odohral už za FK Pohronie. Po krátkej anabáze v Seredi sa jeho sny o ligovom futbale začali plniť v drese Myjavy, Nitry a Skalice, aby sa už ako skúsená posila vrátil a pomohol klubu, ktorý mu dal v kariére asi najviac, naspať do Pohronia, s ktorým vybojoval vytúžený postup do Fortuna ligy.
V 24. zápasoch v drese Pohronia nabehal na trávniku 1821 minút, strelil 5 gólov a pripísal si aj tri gólové prihrávky. Do histórie sa navždy zapíše prvý gól Pohronia v najvyššej súťaži, ktorý strelil hneď v prvom zápase so Slovanom Bratislava (1:3). Výrazne prispel k remíze v druhom domácom zápase, s ďalším atraktívnym súperom, Spartakom Trnava (2:2). Za stavu 0:2 prihral na dôležitý kontaktný gól Lukášovi Pellegrínimu a v 90. minúte rozhodol o deľbe bodov! Nemenej dôležité boli aj jeho ďalšie presné zásahy, najmä ten v rozhodujúcom zápase so Senicou (1:0), ktorým sa Pohronie zachránilo v ťažkej baráži.
V aktuálnej sezóne odohral v siedmich zápasoch len 162 minút a bol preradený do „B“ tímu MFK Nová Baňa – Žarnovica, pôsobiaceho v 3. lige. Keďže kvôli koronavírusu boli všetky súťaže okrem Fortuna ligy pozastavené, Paťo zrazu ostal bez toho, čomu sa predtým venoval každý deň a obetoval mu tak veľa, bez futbalu. Zaujímalo nás teda, čo teraz robí, čomu sa venuje a ako trávi voľný čas, ktorého má zrejme „na rozdávanie.“
„Volný čas trávim so svojou rodinkou alebo v prírode. Vždy sa dá nájsť nejaká zábavka, nenudím sa.“
Určite nie je jednoduché ostať zrazu bez životnej záľuby, ktorej sa odmalička venoval a profesionálnemu hráčovi to musí chýbať.
„Áno, chýba a veľmi. Lenže momentálne je situácia taká aká je, takže mi nič iné neostáva, len chodiť si zabehať alebo si zacvičiť.“
Paťovou veľkou záľubou je rybačka. Je to „priestor na vyčistenie hlavy“, aj zaslúžený oddych.
„Áno, venoval som sa aj tomu, boli sme párkrát na rybách s mojim bývalým spoluhráčom z Nitry Robom Valentom. Tam si vieme pokecať, zaspomínať na staré časy a oddýchnuť si najviac.“
Život „bežného smrteľníka“, na ktorý si teraz musí zvykať, je diametrálne odlišný od toho, na ktorý bol zvyknutý.
„Momentálne vidím, aké to bude po mojej futbalovej kariére, keďže netrénujem v žiadnom klube. Je to úplne iný život. Pri futbale ste každý deň na tréningu a musíte tomu obetovať všetok svoj čas, aby to malo zmysel. Ale za tie roky som si už zvykol a hlavné je to, že ma to vždy napĺňalo a mal som z toho radosť. Chýba mi strieľanie gólov a radosť fanúšikov!“
Ale predsa! Môžeme sa ešte tešiť na Paťove góly v sieti súperov, alebo už definitívne zavesí kopačky „na klinec“?
„Nič sa vešať nebude! Cítim sa silný a myslím, že som v najlepšom veku. 28 je pre futbalistu ideálny vek, aby ukázal prečo sa tomu od malička venuje!“
Šatňa profesiónálneho tímu sa dá prirovnať k rodine. Hráči sú spolu každý deň, vytvárajú sa nové priateľstvá a väzby na celý život, ktoré je ťažké pretrhnúť odchodom do iného klubu. Zaujímalo nás, či sa Paťo stretáva s bývalými spoluhráčmi z Pohronia aj dnes.
„Nestretávam, keďže nemôžem chodiť na tréningy, ale píšeme si a stále sme v kontakte. „
Nezabudnuteľná 13-ka ostane navždy zapísaná v pamäti futbalových fanúšikov, ktorí mu vyjadrili veľkú podporu aj po jeho odchode z „A“ tímu Pohronia.
„Fanúšikom patrí moje veľké ďakujem za všetko, lebo ukázali, že za mnou stoja. Pri mojej najťažšej futbalovej situácii si ma zastali a ukázali mi, že im na mne záleží, čo si ja nesmierne vážim. To je pre mňa veľký impulz do kariéry. Mojim fanúšikom by som chcel odkázať, že sa na trávnik čoskoro vrátim a budem oveľa silnejší! Samozrejme všetkým prajem príjemne prežité sviatky v kruhu rodinky.“
