V novovznikajúcom kádri HK MŠK Žiar nad Hronom sa na tréningoch stretávajú hráči viacerých hokejových generácií. Okrem mladých hokejistov, ktorí si obleču vzácny žiarsky dres prvýkrát, sú medzi nimi aj hráči, ktorí si hokej v Žiari dobre pamätajú a mali možnosť bojovať na ľade v posledných sezónach. Jedným z nich je aj žiarčan Dušan Strohner.
„Mám veľmi pozitívne spomienky na to obdobie, len ma mrzí, že už veľa chalanov neuvidím. Veľa chlapcov muselo skončiť s hokejom vo vtedajšej juniorke, v období, keď sa mohli hokejovo najviac posunúť, čo je veľká škoda. Mal som tam hokejové vzory ako Šajban, Halama, Javorčík, to boli chlapci, od ktorých som sa snáď niečo priučil.“
Dušan sa naplno pripravuje na opätovný návrat, využil možnosť zapojiť sa do letnej prípravy a bojuje o miesto v zostave. „Teraz sa dáva dokopy nová partia, kolektív je super, všetci sú namotivovaní, uvidíme ako sa to bude po tej dlhej prestávke vyvíjať. Miesto v zostave si musí každý vybojovať a s tým aj pristupujeme k tréningu.“
V zostave Žiaru spred 10. rokov zbieral skúsenosti po boku skúsených harcovníkov. Teraz je jeho pozícia úplne iná. „V poslednej sezóne v Žiari som mal inú pozíciu, v zostave som bol jeden z najmladších hráčov, teraz sa to otočilo, som tu jeden z najstarších, takže som sám zvedavý, ako sa tejto úlohy zmocním, je to pre mňa každopádne výzva a musím ísť príkladom mladým spoluhráčom.“
Napriek 34 rokom je v tíme pamätníkom, ktorý si pamätá zimný štadión vo všetkých podobách. „Pamätám si celý vývoj na zimáku, pamätám si ľad bez strechy, potom veľký progres v podobe novej tribúny. Zažil som všetky fázy vývoja štadióna. Vyznie to akoby som mal už pol storočia za sebou (smiech). Nový zimák je tá najväčšia výzva, kvôli ktorej sme sa opäť odhodlali začať potiť krv.“
Letná príprava pod taktovkou Pavla Igríniho je mimoriadne náročná a hokejisti vždy odchádzajú do šatne unavení a totálne prepotení. „Mal som možnosť rozprávať sa s chalanmi, ktorí zažili poslednú letnú prípravu s pánom Chabadom (neskôr kondičný tréner a asistent Ernesta Bokroša na lavičke majstrovského tímu Zvolena v sezóne 2000/2001) a myslím, že náročnosť našej prípravy je minimálne rovnaká a asi aj väčšia. Ale ťažko sa mi to hodnotí s odstupom času. Keby sme každý rok trénovali na suchu, mal by som to s čím porovnať, ale momentálne to hodnotím ako náročnú letnú prípravu.“
Dušan napriek tomu, že jeho aktívna kariéra v Žiari zrušením štadióna skončila, nezavesil korčule na klinec a neustále sa na ľad vracia. „Chodil som hrávať s rôznymi partiami, posledné roky sme to selektovali, lebo nie je partička ako partička, ak má človek vyhrať 10:0, tak mu to veľa nedáva. V poslednom období som hrával dva až trikrát do týždňa. Hrávali sme v Bystrici, vo Zvolene, snažili sme sa vyberať kvalitnejších hokejistov a som rád, že väčšina z nich je teraz tu a budeme bojovať už nie ako súperi, ale spolu ako jeden tím.“
